
Žltochvost hôrny
Phoenicurus phoenicurus
Žltochvost hôrny je malý spevavec z čeľade muchárovité, známy hrdzavým chvostom a živým správaním. Hniezdi od severnej Afriky cez veľkú časť Európy až po strednú Sibír a je výrazne sťahovavý. Samček má biele čelo, čierne líca a hrdzavočervené spodky, samička je nenápadnejšie sivohnedá. Globálne je hodnotený ako najmenej ohrozený druh.
Vieš, že…?
- Do spevu často vkladá napodobnené motívy iných vtákov a začína výrazným „hüit“.
- Pri hľadaní potravy typicky pokyvkáva hrdzavým chvostom, čo prezrádza jeho prítomnosť.
Hlas
O druhu
Určovanie
Kľúčový je hrdzavý chvost a kostrč s častým pokyvkávaním. Samček má biele čelo, čierne líca a hrdlo, sivý vrch tela a hrdzavočervené prsia; samička je sivohnedá s teplým nádychom a hrdzavým chvostom. Od podobného žltochvosta domového sa samček líši najmä bielym čelom a svetlejším sivým chrbtom (nie sadzovo tmavým), celkovo čistejším, kontrastným vzhľadom; samice sú svetlejšie a menej dymové, vždy s hrdzavým chvostom.
Čeľaď
Turdidae
Veľkosť
Malý (vrabec)
Farby
sivý, oranžový, čierny, biely, hnedý
O prostredí
Riedke listnaté a zmiešané lesy parkového charakteru so starými dutinovými stromami; takisto parky, záhrady, sady a brehové porasty.
Potrava
Najmä hmyz a jeho vývinové štádiá; potravu zbiera zo zeme a konárov, často ju chytá aj vo vzduchu či nad hladinou.
Správanie
Živý a obratný, poskakuje po zemi a z vyvýšených miest vylietava za korisťou; často kýva chvostom. Dutinový hniezdič (využíva prirodzené dutiny aj búdky), výrazne sťahovavý; samce spievajú melodicky a napodobňujú iné druhy, typické je vábenie „hüid“ a „tik“.
Zdroje
Foto: Jerzy Strzelecki, CC BY 3.0 https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Phoenicurus phoenicurus male(js) (cropped).jpg
Nahrávka: Benoît Van Hecke, XC792344, CC BY-SA 4.0 https://xeno-canto.org/792344
Nahrávka: Sonothèque ADVL, XC1176908, CC0 1.0 https://xeno-canto.org/1176908
Text: Wikipedia (Slovak), CC BY-SA 4.0 https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDltochvost_h%C3%B4rny
